Deň nespravodlivo stíhaných, Pezinok, 17. 4. 2010
V sobotu 17. apríla 2010 si Konfederácia politických väzňov Slovenska celoslovenskou
spomienkovou slávnosťou pripomenula 60. výročie Akcie Kláštory, ktorej mnohí členovia sami zažili tento tvrdý
zásah štátnej moci. Pietna spomienka sa konala v kapucínskom kláštore v Pezinku, kde bol počas noci
z 13. na 14. apríla 1950 zriadený internačný kláštor pre rehoľných predstavených, neskôr preškoľovací
kláštor pre rehoľných bohoslovcov a napokon tam boli bez rozsudku väznení diecézni kňazi a rehoľné sestry, násilne
vyvezené z nemocníc. Všetkých týchto trpiteľov za vieru pripomína pamätná tabuľa na kláštore.
Spomienková slávnosť sa začala slávnostnou svätou omšou v Kapucínskom kostole
Najsvätejšej Trojice, ktorej hlavným celebrantom bol želivský opát P. Bronislav Ignác Kramár OPraem,
a kazateľom saleziánsky kňaz don Štefan Šilhár SDB, rodák z Pezinka, ktorý sám zažil Akciu K.
Po sv. omši bola pred kostolom pietna spomienka pri pamätnej tabuli s položením
kytíc, v rámci ktorej sa prítomným prihovorili podpredseda KPVS Karol Noskovič a primátor Mesta Pezinok
Mgr. Oliver Solga. Karol Noskovič zároveň odovzdal pamätné medaily dvom zaslúžilým členom KPVS jezuitovi
P. Ferdinandovi Takáčovi SJ a uršulínke S. Konštancii Ferencovej OSU. Nasledovali spomienky dvoch bývalých
rehoľníkov, ktorí boli v roku 1950 v pezinskom kláštore internovaní a preškoľovaní a ktorým tzv. barbarská noc
prekazila dokončiť štúdium teológie: bývalý salezián Kornel Somora a bývalý lazarista Vladimír Slávik. Po ich spomienkach
všetci prítomní spoločne zaspievali pieseň týchto klerikov „Na ceste nášho žitia“, ktorá sa od čias ich prítomnosti
v Pezinku spieva na každom pohrebe v tomto meste. Po modlitbe opáta za zosnulých rehoľníkov, ktorí sa
nedožili 60. výročia sa pietna spomienka ukončila piesňou „Kto za pravdu horí“. Program bol zakončený prehliadkou
priestorov kapucínskeho kostola, kláštora, záhrady a mestských hradieb.
Peter Sandtner
|