Konfederácia politických väzňov Slovenska
Košická 56, 821 08 BRATISLAVA, mobil: 0904 427 201 (Peter Sandtner), 0902 555 321 (Anna Caputova), fax: 00421-2-52442321,
e-mail: kpvs.kpvs@gmail.com, číslo účtu KPVS Tatra banka – SK 96 1100 0000 00 26 22 00 77 16 IBAN
Hlavná stránka | Časopis | Organizačná štruktúra | Dokumenty | Pozvánky | Deti | Fotoreportáže

Fotoreportáže

POSOLSTVO DETÍ POLITICKÝCH VÄZŇOV

     Pri slove „deti“ sa nám väčšinou vyjaví čas radostného a bezstarostného obdobia ľudského života, roky hier a zábavy, možno aj čas prvých školských priateľstiev... My, deti politických väzňov máme päťdesiat, či šesťdesiat rokov a naše detstvo prevažne nebolo bezstarostné a radostné... 50 či 60 rokov v priebehu storočí nemusí byť veľa... No v krajine, s totalitným režimom, kde mnohí ľudia trpeli ako nespravodlivo odsúdení aj niekoľko desaťročí sa pociťuje ako čas nekonečný... Pred šesťdesiatimi rokmi v bývalom Československu sa do správy štátu dostala jediná strana, strana komunistická, ktorá všetkých, čo bez výhrad nepodporovali jej nekalé praktiky označovala za „triednych nepriateľov“ a systematicky ich likvidovala. Istý politický väzeň vtedy napísal:

Ve jménu těch, co z šibenic volali prokletí,
ve jménu dětí, matek, žen – nevinných objetí,
ve jménu těch, co u hranic zastřelení byli,
ve jménu těch, co z vězení se spátky nevrátili,
ve jménu těch, co otroky bratru svých se stali
a přesto za jidášsky groš svou čest neprodali.

Ve jménu lásky, života, pravdy a lidských práv,
ve jménu psancu – tuláku bloudících v cizinách,
ve jménu těch, co žili věk za bránami pekel,
ve jménu všech já biblické píši: MENE TEKEL!


     Mene tekel, pôvodne biblický výrok v starodávnej dobe, je symbolom spočítania a potrestania zlých skutkov. Dnes je to názov každoročného festivalu proti zlu, totalite a násiliu, ktorý sa koná v Českej republike. Tam sa začalo aj prvé angažovanie detí politických väzňov. Boli to dcéry, čo zareagovali na výzvu jednej z nich, ich počet sa postupne rozrástol a vytvorili si občianske združenie. Inšpirovali nás svojím zanietením a aktivitami.

     Na Slovensku sme si uvedomili, že aj u nás je množstvo rodín, ktoré boli v minulosti prenasledované. Naši rodičia a my, ich deti, sme na vlastnej koži zažili politický útlak a prenasledovanie vtedajším komunistickým režimom. Nechceme na tie roky spomínať s nenávisťou a pomstou. Naším posolstvom je chrániť a uchovávať pamiatku našich rodičov pre budúce generácie a nedopustiť stratu pamäti národa. Považujeme za potrebné informovať verejnosť, zvlášť mladú generáciu, ktorá prevažne o 50-ych rokoch 20.storočia nič nevie. Preto sme začali s našimi aktivitami. V prvom rade sa snažíme mapovať množstvo detí politických väzňov po celom Slovensku. Niekedy je prekvapujúce zistenie, že aj známe osobnosti z kultúrneho či vedeckého prostredia prežívali detstvo a mladosť poznačené nespravodlivým väznením otca či matky, alebo aj oboch rodičov.

     Podarilo sa nám vydávať svedectvo aj prostredníctvom médií, v tlači aj v rozhlase. V rokoch 2009 a 2010 sme na viacerých školách absolvovali diskusie so žiakmi vyšších ročníkov základných škôl a so študentmi stredných škôl. Podľa ich reakcií ich naše príbehy zaujali...

     Tešíme sa trvalej spolupráci s ÚPN, kde v rámci dokumentačného oddelenia Oral history sú príbehy politických väzňov nahrané či sfilmované. Zúčastnili sme sa s projektom Nenápadní hrdinovia diskusií na niekoľkých školách v rámci Bratislavy, ale aj v regiónoch stredného a východného Slovenska. Na medzinárodnom filmovom festivale v r. 2009 „Jeden svet“ sme sa zúčastnili diskusie o prenasledovaní a rokoch perzekúcie v bývalom totalitnom režime. So záujemcami z publika po dokumente o praktikách sledovania ľudí v minulom režime diskutoval bývalý politický väzeň, dcéra politického väzňa a pracovník Ústavu pamäti národa.

     Máme dobré vzťahy s občianskym združením „Dcery padesátych let“ v Čechách. Boli sme na viacerých stretnutiach a podujatiach tohto združenia. Dostali sme od nich sponzorský dar, za ktorý sme si dali urobiť žlté tričká s logom, aby sme aj takto zviditeľňovali našu misiu. V rámci festivalu Mene tekel sme sa prezentovali prednáškou v anglickom jazyku pre mladých európskych študentov na tému „Naša detská skúsenosť s komunizmom.“ Zapojili sme sa s príspevkom aj do medzinárodného stretnutia v pražskom senáte.

     Zúčastňujeme sa všetkých podujatí Konfederácie politických väzňov Slovenska a prispievame do časopisu Naše svedectvo. Pomaly preberáme štafetu tam, kde sa riedia rady politických väzňov. Naše aktivity vyústili do založenia sekcie „Deti politických väzňov“ pri KPVS. Teší nás, že myšlienka angažovania sa potomkov nachádza odozvu aj v ďalších regiónoch Slovenska a začínajú vznikať kluby detí politických väzňov pri oblastných organizáciách KPVS.

     Pamiatka našich rodičov nás zaväzuje pracovať aj naďalej, predovšetkým informovať pravdivo o minulej dobe mladú generáciu, ktorá sa to nedozvie z učebníc. Mala by vedieť, že väznených a prenasledovaných nebola len malá skupina ľudí, ale boli to tisíce a tisíce zo všetkých spoločenských vrstiev.

     Tak trocha mottom aj nás potomkov politických väzňov sa stávajú slová úvodnej básne „ve jménu těch“. Áno, v mene tých všetkých, ktorí boli popravení, umučení, väznení a prenasledovaní nechceme mlčať. Nesmieme zamlčovať zlo v minulosti aj preto, aby naše deti, mladí ľudia už nepripustili návrat zla a nemuseli prežívať to, čo prežili naši rodičia a my – ich deti.

Mária Ničová