|
Mene Tekel – výzvy a inšpirácie
III. ročník medzinárodného festivalu proti totalite Mene Tekel
bol zároveň sprievodným kultúrno-politickým podujatím českého predsedníctva v Rade Európskej únie.
Festival sa uskutočnil v Prahe v dňoch 23. 2. – 1. 3. 2009. Záštitu na festivalom
prevzali predseda P. senátu MUDr. Přemysl Sobotka, predsedníčka KPV ČR Nadežda Kavalírová,
primátor hl. mesta Prahy Pavel Bém, rektor Karlovej Univerzity Václav Hampl, svätiaci biskup pražský
Václav Malý. Medzinárodnú záštitu nad festivalom prevzal prezident Inter-ASSO Jure Knezovič. Na vernisáži
výstavného projektu Mladí proti totalite (príbehy mladistvých politických väzňov), Príbehy železnej opony a
Arogancia moci (projekty postkomunistických zemí – Litvy, Lotyšska, Chorvátska, a Slovinska) v priestoroch
Karolina Karlovej Univerzity, sa zúčastnilo aj niekoľko desiatok bývalých politických väzňov, medzi ktorými
nechýbali ani predstavitelia slovenskej muklovskej obce, členovia KPVS.
Na úvod sa svojimi výtvarnými dielkami prezentovali a boli odmenení víťazi
mládežníckej výtvarnej súťaže „Proti zlu, násiliu, pre pamäť národa“.
Všetci návštevníci festivalu sa v daždivom popoludní stretli na
Staroměstském námestí na „Demonštrácii proti totalite, zlu, násiliu“. Z balkóna paláca Kinských prítomných
pozdravila predsedníčka Konfederace politických vězňů ČR MUDr. Naděžda Kavalírová, primátor hl.m. Prahy
MUDr. Pavel Bém, miestopredseda Ekumenickej rady církví Mgr. Josef Červeňák a Jure Knezovič,
prezident medzinárodnej asociácie bývalých politických väzňov a obetí komunizmu.
Počas celého týždňa boli vo večerných hodinách premietané dokumentárne
filmy, tematicky naviazané k myšlienke festivalu. K festivalu patrila aj verejná hudobná produkcia
rockových kapiel.
Na druhý deň v rokovacom sále Senátu P ČR bola otvorená Medzinárodná
konferencia festivalu MENE TEKEL o problematike výučby novodobých dejín v zemiach Európskej únie,
na ktorej popri zahraničných a českých študentoch, vysokoškolských a stredoškolských pedagógoch, vystúpila
s referátom aj Mária Ničová, členka KPVS.
V ten deň večer bol premietnutý dokumentárny film „Dopisy z cely smrti“
a v kine Ponrepo cyklus dokumentárnych filmov z archívov Filmového ústavu „Skauti v Čechách“.
Streda bola o. i. venovaná stretnutiam s významnými osobnosťami
českého protikomunistického odboja (s krasokorčuliarkou Ájou Vrzáňovou a hokejistom Gustom Bubníkom),
vo štvrtok to bola rekonštrukcia procesu s M. Horákovou, v realizácii poslucháčov Právnickej
fakulty Karlovej Univerzity, piatok patril chorvátskym a slovinským filmovým dokumentom z obdoba komunizmu,
sobota zasa litovským a lotyšským dokumentaristom. Zavŕšením festivalu Mene Tekel bola ekumenická bohoslužba
v katedrále sv. Víta v nedeľu 1. marca 2009.
Slovensko bolo na výstave v Karoline zastúpené jedným panelom, ktorý popri
stručnej informácii o KPVS a krátkom chronologickom prehľade najdôležitejších udalostí dejín komunistickej
éry u nás, priniesol aj portréty významných predstaviteľov komunistického odboja na Slovensku v r. 1948 – 1989.
Z naznačeného stručného zhrnutia udalostí siedmich dní festivalu Mene Tekel,
si azda môžete urobiť obraz o tejto významnej udalosti. Profesionálne zvládnutý scenár výstavy a réžia
sprievodných podujatí nás nielen príjemne prekvapili, ale aj zamrzeli. Môžeme naozaj ľutovať, že naša účasť
na festivale bola zanedbateľná, ale asi adekvátna k našim súčasným možnostiam. Príprava na podobné
podujatie sa nedá stihnúť za týždeň - dva, ba ani za mesiac, okrem toho ju musí robiť tým ľudí, zaoberajúcich sa
históriou komunistickej totality, ktorý sa však nezaobíde bez účasti pracovníkov ÚPN.
Druhou pozoruhodnosťou festivalu bola skutočnosť, že českí učitelia
(a nielen oni, ale napr. aj Ústav soudobých dějin Akademie věd ČR) dokázali prizvať k účasti na
celonárodnej diskusii o komunistickom období aj školskú mládež, a tak zasiať do povedomia mladých podstatné
informácie o zvrátenosti a protiprávnosti komunistického režimu. A nielen to. Aktívna účasť českých
politikov v zápase o záchranu pamäti národa by mala zobudiť aj našu demokratickú politickú scénu.
Máme teda necelý rok na uvažovanie ako sa pripraviť na štvrtý ročník
festivalu Mene Tekel, ak, pravdaže, dostaneme príležitosť zúčastniť sa na ňom. Predpokladám, že sme nielen
prišli, videli a odišli, ale aj poučili sa z videného a počutého.
Rudolf Dobiáš |
