|
Spomienková slávnosť, Kláštor pod Znievom, 30. 8. 2014
Konfederácia politických väzňov Slovenska si 30. augusta 2014 pripomenula
64. výročie Akcie Rehoľníčky (násilné vyvezenie rehoľných sestier z kláštorov komunistickým režimom
v roku 1950) v Prepoštskom kostole Panny Márie v Kláštore pod Znievom. Program sa začal svätou omšou,
ktorú celebroval Doc. ThDr. Juraj Spuchľák, PhD., generálny riaditeľ Rádia Lumen. Na úvod všetkých
privítal administrátor farnosti vdp. Štefan Hýrošš a predstavil Prepoštský kostol ako mariánske pútnické miesto.
Liturgické čítanie prečítala bývalá väzenkyňa, sestra vincentka Stella Danková a obetné dary priniesli školské sestry sv. Františka,
sestry vykupiteľky a vincentky. Po sv. omši nasledovali svedectvá rehoľných sestier z rôznych rehoľných
spoločností, ktoré boli internované v centralizačnom kláštore v Kláštore pod Znievom: sr. Petra Mendrošová
z Kongregácie školských sestier sv. Františka Assiského zo Žiliny, sr. Viera Barteková z Kongregácie
školských sestier de Notre Dame, sr. Emanuela Mindová z Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa,
sr. Maristella Šanerová z Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa a napokon sr. Marianna Bucková zo
Spoločnosti dcér kresťanskej lásky prečítala svedectvo zosnulej spolusestry sr. Akácie Hašanovej. Na záver sa
prihovoril františkán P. Tadeáš Král, ktorého kňazské povolanie sa formovalo práve medzi sestrami z rôznych
rehoľných spoločností v Kláštore pod Znievom a obdivoval ich vzájomné spolunažívanie. Po modlitbe Anjel Pána,
ktorú sa predmodlieval J. Spuchľák program vyvrcholil prehliadkou kláštora pod vedením vdp. Vladimíra Masláka,
ktorý v kláštore vedie zariadenie pre ľudí bez domova Dobrý pastier.
Starobylý kláštor v Kláštore pod Znievom, ktorý slúžil ako sirotinec, vedený 23-tromi
školskými sestrami de Notre Dame, sa v auguste 1950 stal centralizačným kláštorom pre školské sestry
sv. Františka (66) a školské sestry de Notre Dame (76), násilne vyvezené zo svojich komunít. Budova
z hygienického hľadiska nevyhovovala pre pobyt 183 sestier. Sestry pracovali v poľnohospodárstve na štátnych
majetkoch, pri zalesňovaní ale aj pre textilné závody. V roku 1951 boli sestry vyvezené na práce do českých
textilných tovární. Budova kláštora opäť slúžila na internáciu rehoľných sestier po vyvezení rehoľných ošetrovateliek
z nemocníc, ktorá sa uskutočnila neskôr kvôli nedostatku kvalifikovaného civilného personálu. V 60. tych
rokoch boli v Kláštore pod Znievom internované sestry vincentky, spasiteľky, vykupiteľky, alžbetínky a sestry
sv. Kríža. Sestry opäť pracovali v poľnohospodárstve a v lese a časť z nich bola po čase vyvezená
do Čiech. Po roku 1968 mohla mať každá rehoľná spoločnosť vlastný charitný domov, preto v Kláštore pod Znievom
zostali sestry spasiteľky (odišli až v roku 1997) a spolu s nimi sestry alžbetínky. Od konca 70.tych rokov si sestry
vykupiteľky a satmárky postupne budovali vlastné charitné domovy v neďalekom Vrícku.
Peter Sandtner
|
