Konfederácia politických väzňov Slovenska
Košická 56, 821 08 BRATISLAVA, mobil: 0904 427 201 (Peter Sandtner), 0902 555 321 (Anna Caputova), fax: 00421-2-52442321,
e-mail: kpvs.kpvs@gmail.com, číslo účtu KPVS Tatra banka – SK 96 1100 0000 00 26 22 00 77 16 IBAN
Hlavná stránka | Časopis | Organizačná štruktúra | Dokumenty | Pozvánky | Fotoreportáže | Darujte 2%

FOTOREPORTÁŽE

 

Kniha nielen pre pamätníkov

      Ústav pamäti národa vydal v edícii Dokumenty knihu Drahomilovaní moji! autorov Roberta Letza a Blažeja Beláka. Kniha je súborom listov, ktoré písal, alebo boli v r. 1944 až 1951 adresované Albertovi Púčikovi. V procese Púčik a spol. bol Albert Púčik a jeho dvaja spoluobžalovaní (Anton Tunega a Eduard Tesár) odsúdení na doživotie a po odvolaní sa prokurátora Rašlu proti výmere trestu im Najvyšší súd zmenil prvostupňový rozsudok doživotia na trest smrti. Napokon všetci traja mladí muži boli 20. februára 1951 aj popravení.
      Autori týmto dokumentom chceli o. i. vyplniť medzeru, ktorá existuje v edičnej činnosti slovenských vydavateľstiev. Po knihe Odkaz živým. Prípad A. Púčik a spol. (Vyd. ÚPN v edícii Dokumenty v r. 2008), ktorá bola brilantnou historickou analýzou procesu Púčik a spol., sa R. Letz so spisovateľom B. Belákom, synovcom A. Púčika, rozhodli vydať korešpondenciu popraveného politického väzňa A. Púčika. Po knihe Listy z väzenia, ktoré vydala manželka V. Clementisa Lída Clementisová už v r. 1968 v bratislavskom vydavateľstve Tatran, je to druhá kniha, ktorá intímne približuje osobnosť mladého človeka, poslucháča medicíny, čakajúceho na smrť v bratislavskom Justičnom paláci, ktorý, na rozdiel od V. Clementisa, je presvedčeným odporcom komunistického režimu. Význam tohto súboru korešpondencie je nielen v jeho prvoplánovej rovine, ale je aj akýmsi preletom ponad vrcholne dramatickým obdobím rokov 1944-1951, kedy na Slovensku kryštalizoval a napokon bol aj inštalovaný stalinský model komunistického režimu.
      „Drahomilovaní moji!
      Konečne sa mi naskytuje možnosť, že vám môžem dať na vedomie svoje nešťastie. Dúfam, že aspoň u Vás nájdem trochu poľutovania, i keď sa mi zdá, že si ho ani nezaslúžim, keďže doteraz som Vám prinášal starosti a trápenia. Teraz, keď som od tak mnohých zlorečený, opustený od všetkých, prichádzam k Vám, lebo mám nádej, že u Vás nájdem trochu útechy v mojom duševnom trápení, trochu balzamu na ranu duše, ktorá sa tak skoro nezahojí. V jednom momente som prehral všetko, iba viera a nádej v Boha mi ostala. Keby som tej nemal, keby ste mi ju neboli tak hlboko vštepili, nemal by život pre mňa ceny.“ (Úryvok z listu A. Púčika).

Rudolf Dobiáš

 
Zväčši obrázok Zväčši obrázok Zväčši obrázok
 
Zväčši obrázok Zväčši obrázok Zväčši obrázok
 
Zväčši obrázok Zväčši obrázok Zväčši obrázok
 
Zväčši obrázok Zväčši obrázok Zväčši obrázok
 
Zväčši obrázok Zväčši obrázok Zväčši obrázok
 
Zväčši obrázok Zväčši obrázok Zväčši obrázok
 
Zväčši obrázok Zväčši obrázok Zväčši obrázok
 

 


 

Foto © Eva Javorská