|
Stretnutie na Pochode Slobody
Pochod Slobody za obete totality sa začal pri pamätníku obetí totality pod hradom
Devín. Tu, pri „Bráne Slobody“, zorganizovalo vedenie Konfederácie politických väzňov na deň 30. októbra stretnutie
s mladými ľuďmi. Zišlo sa tu do 150 ľudí, z toho približne 50 mladých ľudí, zastúpených študentmi a skautmi.
Z nich prevažnú časť tvorili mladí zo Spišskej Novej Vsi, ktorých prišiel plný autobus. Obetovali nočný spánok, aby
sa zúčastnili tejto akcie. Aby prišli na miesto určenia včas, museli vyraziť na cestu o 3 hod ráno. Tu mali možnosť
vypočuť si akými spôsobmi si vládcovia totalitného režimu vynucovali od občanov poslušnosť a vernosť k politike
štátu, hoci aj proti ich vôli. Ostatnými účastníkmi boli politickí väzni a sympatizanti organizovaní v KPVS a jej
Sekciách: Dcéry politických väzňov a PTP.
Na spomienkovej akcii sa zúčastnili aj pozvaní hostia – veľvyslanec Českej republiky
v SR Jakub Karfík, veľvyslanec Veľkej Británie v SR Michael Roberts, predseda Bratislavského samosprávneho
kraja Pavol Frešo, starosta mestskej časti Devínska Nová Ves Vladimír Mráz, zástupcovia veľvyslanectiev Poľska a Rakúska.
Prítomní boli aj zástupcovia médií.
Na pietnej akcii odzneli príhovory oboch uvedených veľvyslancov, ako aj Pavla Freša
a Antona Srholca. Títo položili aj kvety k pamätníku „Brány Slobody“ za všetky obete, ktoré zaplatili svojim životom
za pokus ujsť z komunistického Československa. Za politických väzňov uložili veniec priami účastníci zmareného
tajného prechodu štátnych hraníc, ktorí boli po chytení mučení, súdení a väznení.
V príhovoroch bolo najfrekventovanejším slovom „sloboda“, skloňované vo všetkých
pádoch použitého jazyka. Pavol Frešo, vo svojom príhovore doslovne povedal : “V čase, keď si všetci spomíname
na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami, my sme sa tu stretli, aby sme si uctili pamiatku obetí komunistickej
totality. Stretávame sa na mieste, kde ľudí túžiacich po slobode, od chrbta a bez súdu strieľali. Nech je nám táto
chvíľa pripomenutím, sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou“. Na záver všetkým zúčastneným poďakoval Anton Srholec a
vyzdvihol skutočnosť, že aj napriek chladnému, veternému počasiu, si našli čas a prišli si uctiť pamiatku 400 mužov a
žien usmrtených na hraniciach ČSSR, pri pokuse o útek za „Železnú oponu“ , v rokoch 1945 až 1989, ako aj
násilne vybraných a odvlečených zo svojej vlasti.
Podujatie bolo spojene aj so spomienkou na 2. výročie odhalenia pamätníka
anglickou kráľovnou Alžbetou II, ktorá počas návštevy SR v roku 2008, sa stretla pri ňom s predstaviteľmi
politických väzňov.
Od „Brány Slobody“ na Devíne sa potom účastníci podujatia vydali na pochod pozdĺž
rieky Moravy, popri štátnej hranici a zvyškoch „železnej opony“, na 3,5 kilometrový pochod do Devínskej Novej Vsi.
Pochodu sa zúčastnili všetci, bez rozdielu veku, ktorým to umožnil zdravotný stav. Najstaršia účastníčka pochodu mala 92 rokov!
Tu, do zvyškov hraničných drôtov, zasunuli kyticu chryzantém členky Sekcie Dcér politických väzňov.
V miestnom kultúrnom dome pokračovalo podujatie Seminárom, na ktorom účastníkov
privítal starosta Vladimír Mráz. Svojimi pútavými, miestami až husiu kožu naháňajúcimi, svedectvami vystúpili priami
účastníci ilegálneho prechodu štátnych hraníc, ktorí na vlastnej koži pocítili spôsoby a metódy vtedajších mocipánov.
Svojimi svedectvom prispel aj vojak - hraničiar, slúžiaci v tom čase na štátnej hranici. Oboznámil prítomných
s príkazmi a metódami, ktoré museli oni plniť, aby neboli sami obžalovaní a potrestaní. Z rozprávania
vyplynulo, o akú ťažkú službu išlo. Z ich radov bolo zastrelených viac osôb, ako tých, čo sa chceli dostať na
druhú stranu hraníc! Odišli z tohto sveta alebo guľkou spolu slúžiaceho vojaka, alebo zo strachu volili dobrovoľný
odchod.
Potešujúce je zistenie, že sa akcie „Pochodu za slobodu“ zúčastnilo dosť mladých
ľudí, ktorým pojmy ako: NDR, vycestovacia doložka, či devízový prísľub a hranice – ostnaté drôty, cez ktoré prechádzal
elektrický prúd a strážené boli „po zuby“ ozbrojenými hraničiarmi, už dnes nič nehovoria, sú pre nich neznáme, vypustené
z ich slovníka. Ale žiaľ, o tejto dobe, dobe „červeného moru“, ktorý sa šíril Európou po víťaznej októbrovej
revolúcii v Rusku, v roku 1917 a postupne sa dostal aj k nám, po „červenom“ prevrate vo februári roku
1948, taktiež vedia veľmi málo! Žiaľ, ešte ani dnes, 21 rokov po „nežnej revolúcii“, kedy bol tento barbarsky režim, plný krvi zvrhnutý a ktorý trval u nás vyše 40 rokov, nie sú pravdivo informovaní!
Snahou veľkého počtu ľudí, ktorí stále pôsobia vo vysokých, rozhodujúcich funkciách,
je toto obdobie skresľovať, zľahčovať, ba ospravedlňovať! Najradšej by ho chceli úplne vymazať z dejín tejto zeme!
A tu začína naša úloha, nás, politických väzňov a ich potomkov, ktorých početne ubúda, aby sme nedovolili zabudnúť
na túto dobu. Až príliš vysokú daň sme museli zaplatiť za zverstvá tej doby, veľa odriekania a utrpenia prežiť!
Éra komunistov je raz a navždy za nami! Nesmieme dopustiť návrat tejto doby! Mladých treba o všetkom pravdivo
informovať, aj o tom, čo sme museli zažívať a prežívať. A nebolo málo rodín takto postihnutých, kde za svoje
presvedčenie musel niektorý z rodičov podstúpiť krvavé galeje v žalároch, či na nútených prácach v baniach,
alebo Gulagu. Ale o nič ľahšie to nemali ani tí, ktorí zostali osirelí doma. Boli prepúšťaní z práce, čím
strácali zdroj obživy, boli vyhadzovaní z bytov a nastali existenčné problémy.
Za účelom odovzdania pravdivých informácií treba využiť každú možnosť a príležitosť.
Mladí sú budúcnosťou národa a národ, ktorý nič nevie o svojej minulosti, čo ho čaká v budúcnosti...??
Sedláčková Bibiana
|
