|
Návšteva Evanjelického lýcea v Bratislave - Petržalke
Generácia nás, seniorov, ktorí sme prežili roky mladosti v ťažkých politických
podmienkach päťdesiatych rokov, máme neraz sklony nekritický hodnotiť životný štýl a záujmy dnešnej mladej generácie.
O to je radostnejšie naše poznanie, keď máme možnosť sa presvedčiť, že aj súčasní mladí ľudia sa zaujímajú
o udalosti, ktoré poznačili dejiny našej krajiny a životy nás, pamätníkov politických procesov, z éry tvrdého
presadzovania ideológie komunistického triedneho boja.
Študenti Evanjelického lýcea v Bratislave – Petržalke, na Vranskej ulici, nás,
členov KPVS zaujali ich záujmom dozvedieť sa od ľudí, ktorí na vlastnej koži zažili metódy presadzovania moci,
nedemokratickými prostriedkami boja, proti všetkým, ktorí mali iné videnie sveta a jeho poriadku.
S potešením sme preto my, členovia KPVS prijali pozvanie študentov lýcea na
stretnutie s nimi, pri príležitosti ich podujatia, konaného k výročiu Nežnej revolúcie.
Mladí prišli na nápad, panelovo spracovať minulosť našej krajiny, od roku 1948, po
rok 1989, vrátane, t.j. spracovať dobu teroru, ktorá tu zavládla na štyridsať rokov, kedy moc v štáte prevzali
komunisti. Od nás si chceli vypočuť autentické príbehy, ktoré sme na vlastnej koži prežili v päťdesiatych rokoch,
kedy nastalo prenasledovanie za vlastný názor, krviprelievanie, vykonštruované súdne procesy, na základe ktorých boli
väznení a likvidovaní nevinní ľudia.
Stretnutie zorganizovali v jedálni lýcea, za účasti študentov tretích a
štvrtých ročníkov a ich profesorov. Nás členov KPVS, menovite dona Antona Srholca, spisovateľa Rudolfa Dobiáša,
Dr. Čavojského a zo Sekcie dcér KPVS – Dr. Jurčovičovú a Ing. Sedláčkovú, privítali spontánnym potleskom,
ktorým vyjadrili sympatie aj ďalšiemu účastníkovi podujatia, pánovi J. Budajovi.
Mladí so zatajeným dychom počúvali priebeh udalostí, ktoré sa odohrali
v novembri roku 1989, pri páde komunizmu. Rozprávanie umocňovala skutočnosť, že rozprávačom bol samotný
protagonista tej doby – Ján Budaj. Z nášho pohľadu išlo len o nedávnu minulosť, ktorej súčasťou sme boli aj
my. My sme predstavovali tých, ktorí sme v tom hektickom období verejne vyjadrovali svoj nesúhlas s vedúcou
úlohou komunistickej strany na stretnutiach a manifestáciach na Námesti SNP. Naši poslucháči, títo mladí ľudia, ešte
v dobe Nežnej revolúcie, nežili. Pripomenuli sme si aj smutnú udalosť, ktorá pripadla na ten deň, kedy bola
posledná rozlúčka, so zavraždeným Judr. Ernestom Valkom. Táto skutočnosť vyslala signál, že aj dvadsať jeden
rokov po zmene politického systému, sme násilie celkom nevykorenili v našej spoločnosti, má len iné formy.
Rozprávanie pokračovalo výpoveďami priamych politických väzňov. Oboznamovali mladých
poslucháčov s tým, čo museli prežiť v päťdesiatych rokoch. Bývali politickí väzni spomínali, za čo boli
odsúdení, aké tresty im boli vymerané v nespravodlivých procesoch a koľko rokov museli v krutých podmienkach
žalára a v Jáchymovských baniach odrobiť. O nič ľahšie sme to nemali my, ktorí sme zostali doma,
prenasledovania, krivdy a existenčné problémy nemali konca. Mladí poslucháči s nepredstieraným záujmom a
spolupatričnosťou počúvali naše, ťažko prežité, neuveriteľné príbehy, o ktorých sa nám ešte stále ťažko, bez emócií
hovorí.
Študenti lýcea potvrdili záujem dozvedieť sa o minulosti pravdu. Pravdu
o dobe, keď v našej krajine bola nesloboda, vládol teror a strach. Vyslovili túžbu ďalšieho stretnutia, ktorú
vyjadrila aj pani riaditeľka, že po prvom stretnutí sa zrodí tradícia ďalších stretnutí v nasledujúcich rokoch.
A tak sa pýtam, za generáciu nás seniorov: Čo môže človeka viac tešiť, ako záujem
mladých o svoju minulosť? A hoci sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou, ale ťažko vykúpené prežitou minulosťou,
sú veľmi krehké a treba ich chrániť, tak poznajúc pravdu o minulosti, nemusíme mať strach o budúcnosť!
Sedláčková Bibiana
|
