KPVS - Časopis

	Konfederácia politických väzňov Slovenska Košická 56, 821 08 BRATISLAVA, tel. 0904 427 201 (Peter Sandtner) 0902 555 321 (Branislav Borovský) e-mail: kpvs.kpvs@gmail.com, číslo účtu KPVS Tatra banka – SK 96 1100 0000 00 26 22 00 77 16 IBAN
	Hlavná stránka \| Časopis \| Organizačná štruktúra \| Dokumenty \| Pozvánky \| Fotoreportáže \| Darujte 2%

Naše svedectvo 1/2019 (marec – apríl), ročník 20, ISSN 1335-9606

Portrét čísla
Osobnosť česko-slovenského a slovenského futbalu / Martin Tegelhoff

Svedectvá

Radoslav Chodil
/ Maja Nikelová
Príbeh Štefan Paulínyho
/ Soňa Krajčiová, Tomáš Ondráček
Emil Konfala
/ Roland Valko
Kulak
/ Jozef Karel
Môj otec Ján Palenčík
/ Ivan Palenčík
Anton Mikolaj
/ Dušan Bodnár
August Masár
/ Michal Roľko
Viliam Maretta
/ Roland Valko

Spravodajstvo KPVS
Naši jubilanti
Odišli od nás
Oznamy

Z uverejnených článkov vyberáme:

Portrét čísla

Osobnosť česko-slovenského a slovenského futbalu
Martin Tegelhoff

     Dňa 22. 12. 1918 v Ružomberku sa rodičom Ľudovítovi Tegelhoffovi a Anne, rodenej Kacziánovej narodil Ing. Viktor Emanuel Tegelhoff, ako tretie dieťa. Spolu vyrastal so svojimi dvomi staršími bratmi Lajom, Jozefom a mladšou sestrou Annou.

     Viktor Tegelhoff bol osobnosťou slovenského a československého futbalu. Významne spopularizoval a nadchol futbal pre desiatku generácií nielen ako hráč ale aj ako tréner v 40-tych, v 50-tych, v 60-tych a v 70-tych rokoch 20. storočia. Viktor bol osobnosťou, svojho času - najlepším technikom na Slovensku a jedným z najlepších technikov v Československu a v Strednej Európe. Mal futbalový talent, rýchlosť, pohotovosť, strelecké umenie a neskôr dirigentské schopnosti. Stal sa preto jednou z najvýraznejších postáv futbalu u nás.

     Ako žiak a študent úspešne ukončil 5 tried obecnej školy, 4 triedy meštianskej školy a 5 tried gymnázia. Gymnázium navštevoval v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši a potom zase v Ružomberku, kde aj maturoval. Už keď chodil do 3. triedy meštianskej školy, teda vo veku približne 15 rokov, hrával za ružomberský dorast. Po odchode na gymnázium do Liptovského Mikuláša hrával za obec Vlašky a Sokolče.

     Popri futbalu sa venoval atletike, basketbalu i volejbalu. Volejbal hral za prvé mužstvo Ružomberka spolu s Fagom a B. Tothom. Volejbal a basketbal mu dali pružnosť vo výskoku a cit s usmernením lopty. V rámci atletiky získal rýchlosť a všestrannosť pod vedením ľahkoatletických odborníkov-učiteľov telovýchovy Ševčíka a Živného. V ľahkoatletickom družstve spolu s ním bol aj neskorší slovenský rekordér v hode diskom a vrhu guľou Huťan, ktorý bol neskôr vynikajúci chirurg. Gymnázium vtedy vyhralo ľahkoatletickú súťaž o „Kyasov pohár“.

     Viktora Tegelhoffa ružomberčania prvýkrát postavili na zápas medzi dospelými, keď mal 17 rokov v 1.A triede, z ktorej sa v roku 1940 prebojovali až do 1. Slovenskej ligy. Významnú úlohu vo futbalovej kariére Viktora Tegelhoffa zohral vtedajší tréner Hilscher, ktorý niekoľko rokov pôsobil vo Francúzsku ako hráč a aj ako tréner. Dal vtedy do kopy veľmi dobrú hráčsku generáciu. Viktor sa žiaľ v zápase so Sláviou Prešov neskôr vážne zranil a zdalo sa, že bude musieť so športovaním prestať. Pomohli mu piešťanské kúpele a pomoc trénera Hilschera.

     Keď prišiel do Bratislavy študovať lesné inžinierstvo, ŠK Bratislava ho získal v ročníku 1942/ 1943. Tréner Ferdinand Daučík presadzujúci WM systém omladzoval mužstvo a preto sa hodil do útoku, ktorý bol v zostave Dulovič, Arpáš, Tegelhoff, Luknár, Podhradský. Títo kanonieri nastrieľali v nasledujúcom ročníku 121 gólov a z nich dal Tegelhoff 27 z toho 7 gólov proti ZTK Zvolen, ktorý porazili 12:0 (4:0). 7 gólov v zápase sa k dnešnému dňu v I. lige nepodarilo vyrovnať resp. prekonať žiadnemu hráčovi. Samozrejme, bol z toho Viktorov prvý majstrovský titul v sezóne 1942/1943.

     V rokoch 1947,1948 mal ŠK Bratislava škótskeho trénera Sneddona, ktorý hneď objednal pre hráčov klincovky a medicinbaly – tréning sa podobal skôr ľahkoatletickej príprave. Zvýšili sa dávky v behaní, šprinty, gymnastika, švihadlá, švédske lavičky, medicinbaly. Všetky tieto kondičné činnosti mali vplyv na neskorší I. historický majstrovský titul ČSR.

     Obnovená najvyššia česko-slovenská súťaž začala na jeseň 1945. V roku 1949 došlo k reorganizácii súťaže a Sokol NV Bratislava vybojoval prvý historický titul v ČSR s útokom Laskov, Pažický, Tegelhoff, Preis, Šimanský, ktorý dal 84 gólov. Na prvom československom titule sa podielali aj ďalší hráči Reimann, Venglár, Jajcaj, Pokorný, Baláži, Vičan, M. Hlavatý a ešte aj hráči ako Kaiml, Oprchal, Ružovič, Hložek, Hrnčiar, Plško, Skyva.

     Tento úspech sa prejavil aj na návštevnosti zápasov, keď priemerná návšteva v roku 1949 bola 17 200 divákov. Len na tréningy chodilo niekoľko tisíc divákov.

     Potom prišli ďalšie tituly ČSR za sebou 1950, 1951 v poradí druhý a tretí a ďalší – štvrtý v ČSR v roku 1955. WM systémom Jima Šťastného, s ktorým už začal Ferdinand Daučík, predbehli a porazili slávne pražské kluby Sláviu a Spartu čo bolo v tej dobe niečo neskutočné!

     Titul majstra ČSR v roku 1955 bol nečakaným, lebo v roku 1953 vznikla z politických dôvodov ČH Bratislava, ktorá „ukradla“ belasým hráčov. Slovan zostal značne oslabený. Kormidla sa v roku 1953 chytil Anton Bulla a aj keď bol Slovan v nemilosti bojoval a skončili na 9-tom mieste.

     V roku 1955 a aj s Viktorom Tegelhoffom však opätovne vyhrali majstra ČSR. Slovan nezlomili ! Starší futbalisti ako Viktor vtedy učili mladých futbalovému umeniu, ktorí ich s radosťou počúvali a to bol jeden z dôvodov úspechu v roku 1955. Okrem toho už v roku 1955 Jim Šťastný naordinoval modernejší systém 4-2-4.

     Následky tohto majstrovského titulu v roku 1955 sa asi aj negatívne prejavili neskôr v roku 1957 kedy Viktor už bol pre vrcholový futbal „nepotrebný“. Viktor Tegelhoff bol zatknutý 29. mája 1957 vo svojom byte na Záhradníckej ulici orgánmi VII. správy Ministerstva vnútra z Prahy. Obdobne boli zatknutí Michal Benedikovič, Ladislav Steiner a Pavol Beňa. Bratislavská ŠtB stála mimo a o plánovanom záťahu na futbalistov Slovana sa dozvedela až na poslednú chvíľu. Celý scenár tohto konania bol napísaný na centrále ŠtB Praha. Obžaloba bola vyhotovená 25. októbra 1957 a podpísal sa pod ňu krajský prokurátor v Prahe Dr. Adamec. Súdny proces pred Krajským súdom v Prahe potom prebehol v dňoch 27. - 28. decembra 1957, teda krátko po vianočných sviatkoch. Viktorovi Tegelhoffovi bol pridelený obhajca Karel Kratochvíl, ktorý zastupoval aj troch ďalších obvinených. Samozrejme, išlo o obhajobu formálnu a obhajca bol prítomný iba preto, že to vyžadoval zákon. Možnosť mať obhajcu z Bratislavy nebola umožnená. Všetci futbalisti Slovana Bratislava, teda Viktor Tegelhoff, Michal Benedikovič, Pavol Beňa a Ladislav Steiner boli nespravodlivo odsúdení na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne a poslaní do „Uránových dolů Jáchymov“. Predsedom senátu bol Jan Kareš, prokurátorom Jaromír Prokop.

     Výkon trestu si ťažko odpracovali na Jáchymovsku-láger Mariánka. Ladislav Steiner a Viktor Tegelhoff v bani Eva ako „inteligenti“, kde bola rôznorodá spoločnosť. Paľo Beňa bol ako robotník na povrchu, Mišo Benedikovič tiež. Ladislav Steiner a Viktor Tegelhoff boli postupne lámačmi - karotáznikmi. Plán plnili nad 100%, rodina dostávala však len v priemere slabých 170.-Kčs/mes.

     Boli odsúdení v zinscenovanom procese s nadiktovanými odpoveďami na vopred pripravené otázky v podstate za to, že sa vraj vo Viedni viackrát stretli a rozprávali s emigrantami, že im vraj nosili listy či iné predmety na Slovensko, že sa s nimi vraj rozprávali aj o situácii v ČSR, o letiskách a lietadlách na nich a Viktor Tegelhoff aj za to, že bol naviac protičesky zameraný, čo všetko uvedené bolo hodnotené ako nepriateľská činnosť. Tu treba uviesť, ze Viktor s Vlastimilom Preisom, českej národnosti si rozumeli nielen na ihrisku, ale aj v súkromí. Napr. Vlastimil Preis doviezol vtedy rodine Viktora s malými deťmi práčku, čo bola vtedy novinka. Nebola to automatická práčka ako dnes, ale len vírivka. Tak aká protičeská nenávisť ? Okrem toho, keď viedol niekoľkokrát žiakov Interu na turnaji v Přelouči dostal za dlhoročnú prácu s mládežou dňa 3. júla 1976 uznanie od mesta Přelouč - „Rada Městského národního výboru v Přelouči uděluje Ing. Viktorovi Tegelhoffovi čestné uznání za záslužnou a obětavou práci na úseku práce s mládeží.“

     Aj keď boli v roku 1991 rehabilitovaní, dodnes nie je známe, kto ten scenár v minulosti v Prahe vymyslel a s kým na Slovensku spolupracoval. Druhý „Jáchymov“ však prežívala hlavne Viktorova manželka Margita s dvoma deťmi 5 ročným Martinom a 7 ročným Viktorom. Bez práce, ľudia sa otáčali chrbtom, báli sa o svoju existenciu keby s rodinou komunikovali. Finančné prostriedky posielané z Jáchymova boli minimálne 170.-Kčs/mes. oproti niekoľkým tisícom čo zarábali tam riadne zamestnaní baníci. Nakoľko Margita nevedela nájsť zamestnanie a bola zručná v pletení a podobných prácach, tak si obstarala pletací stroj. Zamestnali ju potom ako robotníčku - pletárku v Avane, výrobne družstvo Bratislava. Postupne splácala dlhy a starala sa o rodinu spolu s matkou a vypomáhala jej ešte sestra Oľga. Pomocnú ruku najmä v čase choroby detí podal Božin Laskov.

     A to treba ešte spomenúť - uviesť vysťahovanie rodiny Viktorovej manželky - rodiny Ščepánovcov v rámci „B“ akcie v roku 1953 z rodinného domu na Karloveskej ceste z dôvodu, že Ján Ščepán bol živnostník vyrábajúci mydlo. Boli surovo vysťahovaní z rodinného domu na ulicu a následne do obce Banka pri Piešťanoch. Do ich rodinného domu na Karloveskej ceste boli nasťahovaní režimu spriaznení ľudia policajti a iní. Okrem toho bol Ščepánovcom daný zákaz prístupu k domu z dôvodu, že ide o hraničné pásmo (dnes lokalita internátu Družba). Už v tejto dobe priamo na vlastnej rodine Viktor pochopil krutosť existujúceho režimu a bolo mu jasné, že existujúci režim je taký aký je a nemôže konať tak, aby mohol byť z niečoho podozrievaný. Pri každej zahraničnej ceste si vždy dôsledne skontroloval doklady a batožinu a konal tak, aby nemohlo dôjsť k podozreniu, na čo ho manželka vždy upozorňovala. Že okolo nich obiehali emigranti tomu sa nedalo zabrániť a nezabránili sa tomu ani „tajní“ ktorí boli s nimi na zahraničnom zájazde. Veď vtedy neboli hráči zabezpečení s vyhradenými hotelovými a reštauračnými priestormi bez prístupu tretích osôb. Pohybovali sa vo verejných priestoroch, kde mal každý prístup.

     Viktor Tegelhoff srdcom slovanista bol belasému dresu verný nepretržite 14 rokov. So Slovanom sa rozlúčil až v jeseni 1956. S futbalom sa však nelúčil, prestúpil do Slavoja Piešťany ako hrajúci tréner vo svojích 38 rokoch. Jeho futbalovú kariéru však prerušilo nespravodlivé odsúdenie a výkon trestu v Jáchymove.

     Po návrate z Jáchymova po troch rokoch 12.05.1960 mu pomohli opätovne priatelia zo Slavoja Piešťany a neskôr Vodohospodárske stavby, n.p. Bratislava. S futbalom však ešte neskončil, aj keď mal zakázané pôsobiť vo vyšších súťažiach. Preto aj potom hrával futbal z radosti za Pozemné stavby Bratislava. Po skončení aktívneho futbalu v rokoch 1964 – 1977 trénoval nádeje žlto-čierneho dresu Interu, s ktorými nepretržite v rokoch 1970, 1971, 1972 vyhrali „Veľký“ žiacky turnaj v Přelouči v ČR (neoficiálne majstrovstvá ČSFR), čím ho získali do trvalej držby. V sezóne 1971/1972 sa stali bez prehry majstrami Slovenska so skóre 101:8.

     Trénoval aj krátku dobu hráčov mužov Interu B Bratislava a na dôchodku dorastencov Štartu Bratislava.

     Viktor Tegelhoff je v klube ligových kanonierov SR, keď v 266 ligových zápasoch za Ružomberok a ŠK, Sokol NV, Slovan Bratislava UNV dal 111 gólov (86 Slovan+25 Ružomberok). Keby sa hodnotilo vo futbale „kanadské bodovanie“ ako v hokeji, určite by bol z dôvodu svojich dirigentských schopností a nahrávok na góly spoluhráčom na poprednom mieste.

     Viktor desaťkrát reprezentoval ČSR a bol prvým slovenským hráčom, ktorý po roku 1945 nastúpil za ČSR proti Francúzsku 0:3, 7. 4. 1946. Ako kapitán reprezentačného mužstva ČSR premiérovo nastúpil 30. októbra 1949 v Ostrave proti Poľsku, kedy sa zrodila výhra ČSR 2:0 a potom 13. novembra na Stade de Colombes v Paríži proti Francúzom v útoku s Perkom, Plánickym, Bicanom a Zmatlíkom (tesná prehra 0:1 po nespravodlivej penalte). Vtedy v reprezentácii nastúpilo dokonca šesť hráčov NV Bratislava, čo svedčilo o sile majstrovského mužstva.

     Vďaka svojej kondícii sa stal aj najstarším Slovákom v čs. reprezentácii: 34 rokov, 355 dní proti Taliansku 0:3, 13. 12. 1953.

     Ing. Viktor Tegelhoff bol vždy nenápadný, slávu a popularitu nevnímal a vynikal najmä slušnosťou, skromnosťou a pomocou blízkym aj keď jemu v rozhodujúcich chvíľach málokto pomohol. Pre bratislavský, slovenský a československý futbal urobil veľa ako hráč, tak i ako tréner.

     Zomrel 11.9.1991 v Bratislave a pochovaný je na Martinskom cintoríne v sektore 26, hrob č. 283. Po Viktorovi Tegelhoffovi je pred futbalovým štadiónom Slovana pomenovaná ulica a obyvatelia pomenovali podľa Viktora aj detské ihrisko na „Detské ihrisko Tegelhoffa“ na uvedenej ulici. Pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia vydáva ŠK Slovan Bratislava publikáciu o jeho živote, autor Tomáš Černák, ktorá má byť pokrstená v deň otvorenia nového štadióna. Spomeňme si na Viktora.

Viktor Tegelhoff vpredu