Konfederácia politických väzňov Slovenska
Košická 52, 821 08 BRATISLAVA, tel.:00421-2-52442321, 00421-2-50230364, fax: 00421-2-52442321,
e-mail: kpvs@stonline.sk
Hlavná stránka | Časopis | Organizačná štruktúra | Dokumenty | Aktuálne | Kalendár podujatí | Fotoreportáže

 

Spravodajstvo KPVS

Pezinok

     V sobotu 17. apríla 2010 si Konfederácia politických väzňov Slovenska celoslovenskou Spomienkou pripomenula 60. výročie Akcie Kláštory. Viacerí naši členovia zažili tento tvrdý zásah štátnej moci. V kapucínskom kláštore v Pezinku bol počas noci z 13. na 14. apríla 1950 zriadený internačný kláštor pre rehoľných predstavených, neskôr preškoľovací kláštor pre rehoľných bohoslovcov a napokon tam boli bez rozsudku väznení diecézni kňazi a rehoľné sestry, násilne vyvezené z nemocníc. Všetkých týchto trpiteľov za vieru pripomína pamätná tabuľa na kláštore.
     Spomienková slávnosť sa začala slávnostnou svätou omšou v Kapucínskom kostole Najsvätejšej Trojice, ktorej hlavným celebrantom bol želivský opát P. Bronislav Ignác Kramár OPraem, a kazateľom saleziánsky kňaz don Štefan Šilhár SDB, rodák z Pezinka. Okrem iného povedal: - Vtedy z 13. na 14. apríla, po polnoci vopred podrobne zorganizovaní eštebáci a komunistickí milicionári súčasne, zradne a násilne vtrhli do mužských rehoľných domov na celom Slovensku. V Šaštíne po polnoci zabúchali na bránu: "Kto je?" pýta sa vrátnik. "Ide o zomierajúceho, žiada si kňaza" - odpovedal jeden spoza brány. Vrátnik otvoril dvere a: "Ruky hore!" Falanga ozbrojených mužov vtrhne do našej saleziánskej pospolitosti. Prv však rozostavili okolo kláštora i na veži guľomety. Vtrhli i do spálne mladých študentov - saleziánov s hurhajom, so samopalmi v rukách.
     Na nás, ešte rozospatých a oslepených náhlym svetlom, začali kričať. Vtedy som sa spýtal môjho suseda Ivanka Bezáka: "Koľko je hodín?" "Je osem hodín"- odpovedal. V tom zmätku a zhone si mylne zamenil malú ručičku hodiniek s veľkou. Bolo 40 minút po polnoci. Neskôr nás, tiež v noci, previezli do koncentračného tábora. Neviem, prečo sme si tak ľahkovážne prisvojili ich výraz "sústreďovací kláštor" - veď bol obtočený pichľavým drôtom, na priestranstve v rohu bol na vyvýšenom mieste guľomet a strážili nás žandári so samopalmi. Za tých 40 rokov bezbožnícky režim narobil veľa škody nielen v spoločenskej a kultúrnej, ale najmä v náboženskej oblasti. Bolo tu veľa mučeníkov, hrdinov, ale aj zradcov, slabochov a vypočítavých oportunistov. To je všetko v rukách Pána Boha. Boh nezačína existovať, keď niekto v neho verí, ani nekončí existovať, keď sa niekto usiluje v neho neveriť, na svoju škodu, ba i na škodu spoločnosti. Ale pozor: "Božie mlyny melú pomaly, ale iste", hovorí slovenské príslovie.

     Po sv. omši bola pietna spomienka pred kostolom pri pamätnej tabuli s položením kytíc. Prítomným sa prihovorili podpredseda KPVS Karol Noskovič a primátor Mesta Pezinok Mgr. Oliver Solga. Karol Noskovič zároveň odovzdal pamätné medaily dvom zaslúžilým členom KPVS -jezuitovi P. Ferdinandovi Takáčovi SJ a uršulínke S. Konštancii Ferencovej OSU. Nasledovali spomienky bývalého saleziána Kornela Somoru a bývalého lazaristu Vladimíra Slávika, dvoch rehoľníkov, ktorí boli v roku 1950 v pezinskom kláštore internovaní a preškoľovaní. Barbarská noc im prekazila dokončenie štúdia teológie. Po spomienkach prítomní zaspievali pieseň klerikov "Na ceste nášho žitia". Tá sa od čiasich pôsobenia v Pezinku spieva na každom pohrebe. Po modlitbe za zosnulých rehoľníkov sa pietna spomienka uzavrela piesňou "Kto za pravdu horí". Slávnosť ukončila prehliadka priestorov kapucínskeho kostola, kláštora, záhrady a mestských hradieb.



Bratislava

     Výročná členská schôdza Mestskej organizácie KPVS Bratislava sa konala 30. marca 2010 v priestoroch Primaciálneho paláca, ktoré nám bezplatne poskytol Magistrát hlavného mesta SR Bratislava.
     Predsedníctvo zastupoval a prítomným sa prihovoril predseda KPVS Anton Srholec. Poverený predseda MO Peter Sandtner predniesol správu o činnosti a plán činnosti na rok 2010. Mária Jurčovičová predstavila účastníkom výročnej schôdze činnosť Sekcie Deti politických väzňov, podpredseda MO Eduard Šutý predniesol správu o stave členstva. Prítomní členovia MO zvolili nový výbor, ten na svojom zasadnutí 12. 4. tajnou voľbou zvolil za predsedu MO Petra Sandtnera, 1. podpredsedom sa stal Teodor Hlaváč, 2. podpredsedom Milan Kempný, tajomníkom Ivan Pavol Schulcz, hospodárom Ľudmila Horváthová a zástupkyňou Sekcie Deti politických väzňov RNDr. Mária Jurčovičová.
     Novozvolený predseda MO sa poďakoval dlhoročným členom predchádzajúceho výboru, ktorí sa z dôvodu veku rozhodli nekandidovať a odovzdal im ďakovné listy. Na záver predseda MO s podpredsedami a predsedom KPVS odovzdali pamätné medaily k 20. výročiu KPVS bývalým väzňom. Keďže časť z nich sa zo zdravotných dôvodov schôdze nemohla zúčastniť, medaily im budeme postupne osobne odovzdávať.

(ps)



Beluša-Belušské Slatiny

     Slávnostnou sv. omšou v kostole sv. Alžbety v Beluši a odhalením a posvätením pamätnej tabule v Belušských Slatinách si v sobotu 10. apríla 2010 rehoľní kňazi, rehoľné sestry, diecézni kňazi, veriaci i členovia Konfederácie politických väzňov pripomenuli Akciu K, 60. výročie likvidácie kláštorov, rozpustenia rehoľných spoločenstiev, zrušenia diecéznych seminárov, premiestnenie rehoľníkov do tzv. centralizačných kláštorov. Po sv. omši si účastníci slávnosti mohli vypočuť svedectvá sr. Blaženy Michalčíkovej, DKL, a P. MUDr. Jána Janoka o týchto udalostiach. Jedným z centralizačných kláštorov sa stal aj kláštor Dcér kresťanskej lásky v Belušských Slatinách. Pamätná tabuľa na múre budovy, ktorú štát vrátil Spoločnosti dcér kresťanskej lásky - vincentkám, bude odteraz pripomínať aj návštevníkom Belušských Slatín odvahu a hrdinstvo takmer tisícky vincentiek, z ktorých bolo - podľa dostupných údajov - 34 väznených a ostatné boli deportované do Čiech, kde pracovali v továrňach a na Štátnych majetkoch. Väznenej sestre Jarmile Homolkovej odovzdali člen predsedníctva KPVS Rudolf Dobiáš a predsedkyňa OO KPVS Nitra F. Muziková medailu a diplom k 20. výročiu založenia KPVS. Hoci toto bohumilé podujatie bolo poznačené chladným počasím, obetavosť a láskavosť sestričiek vincentiek prežiarila chvíle strávené v ich domove teplom bezprostrednej srdečnosti.



Trenčín

     Slávnostná schôdza OO KPVS Trenčín 15. apríla 2010 bola príležitosťou pripomenúť si výročie "Barbarskej noci" a odovzdať medaily a diplomy in memoriam politickým väzňom Ing. Štefanovi Kolníkovi (prevzala manželka), Jozefovi Šumichrastovi (prevzal syn Anton) a Jozefovi Kováčikovi (prevzal p. Cigánik). Ďalšie medaily sme udelili Jaroslavovi Malečkovi, čerstvému osemdesiatnikovi, a zároveň sme mu popriali, aby mu vydržalo zdravie, ďalej Robertovi Lifkovi a RudolfoviDobiášovi. Pre Júliusa Zeliezku prevzal medailu s diplomom jeho priateľ J. Maleček a PhDr. Ing. Ladislavovi Zlatoidskému ju odovzdáme pri najbližšej príležitosti.
     Súčasťou slávnostnej schôdze bola aj beseda s historikom Prof. PhDr. Robertom Letzom o jeho knihe "Odkaz živým". Besedu sme zorganizovali spoločne s Verejnou knižnicou Michala Rešetku v Trenčíne. Dokument je hlbokou, neobyčajne pútavou analýzou procesu Púčik a spol., v ktorom traja protagonisti procesu - A. Púčik, A. Tunega a E. Tesár - boli odsúdení na smrť a 20. februára 1951 popravení. Na besede sa zúčastnili študenti dvoch trenčianskych gymnázií a študenti Cirk. gymnázia J. Boscu z Novej Dubnice.



Báč

     V sobotu 24. apríla 2010 bola v bývalom františkánskom kláštore v Báči pri Šamoríne odhalená pamätná tabuľa rehoľníkom, rehoľníčkam, kňazom a biskupom, ktorí boli od apríla 1950 v tomto kláštore väznení, osobitne blahoslaveným Pavlovi Gojdičovi, Vasiľovi Hopkovi a Metodovi Trčkovi. Okrem významných rímskokatolíckych kňazov, medzi ktorými boli kanonik, profesori, provinciáli a rehoľní predstavení, do Báču previezli po Prešovskom sobore (28. 4. 1950) najvyššíchpredstaviteľov Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorí odmietli prestúpiť na pravoslávie. Veľká časť z nich tu čakala na súdny proces, alebo sem boli prevezení rovno z väzenia. Slávnosť sa začala gréckokatolíckou archijerejskou svätou liturgiou vo Farskom kostole sv. Antona. Hlavným slúžiteľom bol bratislavský eparcha Mons. Peter Rusnák; jeho strýko, o. Mikuláš Rusnák, generálny vikár biskupa Gojdiča, v Báči zomrel. Po 60 rokoch sa teda opäť v tomto chráme slávila sv. liturgia, ako za čias, keď ju slúžil blahoslavený P. Gojdič. Po jej skončení vladyka Peter požehnal pamätnú tabuľu väzneným v Báči. O jej vyhotovenie sa postarala Konfederácia politických väzňov Slovenska. Spolu s vladykom ju odhalil predseda Mestskej organizácie KPVS Bratislava Peter Sandtner. Nasledovali spomienky svedkov - Emila Tomu a dcéry kresťanskej lásky sestry Olympie Augustínovej. Prítomnosť všetkých troch gréckokatolíckych blahoslavených v Báči pripomínajú okrem pamätnej tabule aj ich portréty v životnej veľkosti a informačné tabule o dejinách tohto pútnického miesta maďarských veriacich.



Nitra

     V Nitre na Kalvárii sa 8. mája 2010 uskutočnila púť bývalých politických väzňov a ich rodinných príslušníkov a zároveň spomienka pri príležitosti 60. výročia Akcie K 2. Spomienková púť sa začala pontifikálnou svätou omšou vo farskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie na Kalvárii, ktorej hlavným celebrantom bol ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek. Vo svojej homílii sa Mons. Rábek zamyslel nad skutočnosťou, prečo komunistický režim tak tvrdo zaútočil na rehole. Odpoveďou podľa jeho slov na tento zločinný akt bola nenávisť sveta voči Cirkvi. "Svet odpradávna nenávidí Cirkev za to, že pripomína existenciu Boha ľuďom, ktorí ho odmietajú, ktorí chcú žiť pseudoslobodným životom neakceptujúcim nič Božie, ale svoje, podľa toho, ako im to vyhovuje.
     A tým bol spečatený aj osud kláštorov na Slovensku a medzi nimi aj Misijného domu verbistov v Nitre. Mons. Rábek však upozornil, že aj keď komunistický režim na Slovensku už neexistuje nenávisť sveta voči Cirkvi pôsobí ďalej. V závere svojho príhovoru vyzval prítomných, aby ďakovali Bohu za to, že rozohnaní verbisti z Nitry si uchránili svoje povolania aj počas nepriaznivých okolností komunistického režimu, čo umožnilo v roku 1990 ich návrat do Misijného domu v Nitre, ale aj do misií po celom svete.
     Po skončení sv. omše si prítomní v aule obnoveného Misijného domu Matky Božej mohli vypočuť spomienky vtedajších klerikov Spoločnosti Božieho Slova, z ktorých si niektorí založili rodiny a dnes sú trvalými diakonmi.
     RNDr. Teodor Hlaváč hovoril o monsterprocese s verbistami v r. 1961. Poukázal na praktiky vyšetrovateľov. Témami spomienok bolo aj zrušenie Misijného domu na Kalvárii, Misijného domu na Zobore, väznenie misionárov Spoločnosti Božieho Slova a Misijných sestier služobníc Ducha Svätého. Sestra Bohumíra Školníková, dnes 93 ročná rehoľná sestra SSpS, spomínala na to, ako v popradskej nemocnici sledovala zvážanie rehoľníkov do Podolínca, a potom im pomáhala a zásobovala ich zdravotným materiálom i teplým oblečením.
     Sestra Stella, dcéra kresťanskej Lásky sv. Vincenta de Paul, väznená 2 a pol roka, spomínala na sestru Florinu, predstavenú v nemocnici v Nitre (tam pracovalo 200 sestier), ktorá vo väzení ochorela a tam i zomrela. Jej telesné pozostatky nechali vonku na dvore celý deň, padal na ňu sneh. Pochovali ju do spoločného hrobu v Prahe - Ďábliciach.
     Predsedníčka OO KPVS F. Muziková pri tejto príležitosti odovzala pätnástim členom KPVS pamätné medaily a diplomy k 20. výročiu založenia KPVS. Podujatie moderoval P. Sandtner.

(ps)