|
Krivá
Pri príležitosti sviatku blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej sa v Krivej na Orave počas celého týždňa konalo duchovné stretnutie s touto prvou blahoslavenou Slovenkou. Vyvrcholilo v nedeľu 31. júla svätou omšou, ktorej hlavným celebrantom a kazateľom bol predseda KPVS Anton Srholec. Prítomné boli rehoľné sestry z Inštitútu milosrdných sestier sv. Kríža so svojou provinciálnou predstavenou sr. Benjamínou Novotnou, príbuzná bl. Zdenky Suzanne Pevny z USA a členovia KPVS z Oblastných organizácii Trstená, Humenné, Bratislava a Martin. Na záver sa prítomným prihovoril Jozef Habovštiak a Suzanne Pevny. Napriek silnému dažďu bola účasť veľmi veľká.
Peter Sandtner
Spomienková slávnosť na Dobrej
V nedeľu 24. júla sa uskutočnila spomienková slávnosť, ktorú usporiadala OO KPVS vo Vranove nad Topľou na počesť nespravodlivo odsúdených občanov bývalej obce Dobrá nad Ondavou. O deviatej hodine bola za nich odslúžená svätá omša, na ktorú priniesli obetné dary deti, vnuci a iná blízka rodina. Po ukončení svätej omše nasledoval seminár. Približne 150 účastníkov seminára spomínalo na týchto spoluobčanov:
Jozef Bak, roľník, Jozef Baník študent, Andrej Buchaľ, robotník, Juraj Hašak, roľník, Juraj Hurný, dôstojník, Jozef Hurný, roľník, Juraj Kužma, roľník, Andrej Lukáč roľník, Jozef Mydla, roľník, Michal Stoka, roľník, Michal Torkoš, roľník.
Títo občania boli len preto väznení, že komunistický režim potreboval lacné pracovné sily najmä pre ťažbu uránovej rudy, preto strávili dlhé roky v komunistických žalároch. Podľa zistenia z rehabilitačných rozhodnutí len vo Vranovskom okrese bolo vynesených 723 rehabilitačných rozhodnutí. Podľa toho si urobte predstavu o nevinne odsúdených na celom Slovensku.
Jozef Baník
Bratislava
August 1968
Pri príležitosti 43. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy sa 19. augusta v Bratislave konala pietna spomienka na jej obete, ktorú spoločne zorganizovali Konfederácia politických väzňov Slovenska a Kresťanskodemokratické hnutie. Jej prvá časť sa konala pri pamätnej tabuli Danky Košanovej, Jána Holíka a Stanislava Siváka na budove Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí. Po básni venovanej obetiam okupácie v podaní Melánie Hájikovej privítala hostí moderátorka Jana Hanúsková. Kvety k pamätnej tabuli položili delegácie KDH a KPVS. Nasledovali príhovory predsedu KDH Jána Figeľa a predsedu KPVS Antona Srholca. Osobné svedectvo priameho účastníka augustových udalostí v Bratislave predniesol politický väzeň z obdobia normalizácie Ivan Pavol Schulcz. Program pokračoval pri pamätnej tabuli Petra Legnera na budove Hlavnej pošty na Námestí SNP. Po položení vencov sa prítomným prihovorili poslanec NR SR za KDH Július Brocka a predseda KPVS - Mestskej organizácie Bratislava Peter Sandtner.
P S

Pietna spomienka pri pamätnej tabuli Petra Legnera na budove Hlavnej pošty na
Námestí SNP v Bratislave. 21. 8. 2011. Foto: P. Sandtner

Členovia Oblastnej organizácie KPVS v Spišskej Novej Vsi si pripomenuli výročie
okupácie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy na mestskom cintoríne.
Leopoldov 2011
Tohtoročná pietna spomienka sa tradične začala vo farskom kostole sv. Ignáca. Archijerejskej svätej liturgii predsedal gréckokatolícky prešovský arcibiskup - metropolita Ján Babjak. Netradične vysoká bola účasť štátnych predstaviteľov: prvý podpredseda vlády Ján Figeľ, podpredsedovia parlamentu Pavol Hrušovský a Milan Hort či ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Z úst viacerých rečníkov zaznelo, že sa budú usilovať o uchovanie pamäti, o vznik Múzea totalitného utrpenia, dôstojnú úctu voči obetiam. Zástupcovia Konfederácie politických väzňov z Českej republiky odovzdali niekoľkým bývalým politickým väzňom zo Slovenska medailu ako prejav vďaky za ich statočnosť a utrpenie. Anton Srholec, predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS), vyzdvihol statočnosť obetí, no nezabudol ani na tých, ktorí stáli "na druhej strane". Pri pamätníku leopoldovskej vzbury, počas ktorej boli dňa novembra 1991 zavraždení piati dozorcovia, povedal: "Aj medzi bacharmi sa našlo niekoľko statočných, spravodlivých, dobrých ľudí. Nikdy nezabudnem, ako mi jeden z nich dal kúsok z jedla. A ja som tak mal zrazu v ten deň 'dva obedy'. Na chuť toho druhého obeda a tvár dobrého dozorcu nezabudnem do smrti."
Odpustili sme, nezabúdame.
Na tričkách dcér politických väzňov bol nápis: "Odpustili sme, nezabúdame." Myšlienka, ktorá sa stala pre mnohých realitou. Aj keď tých, ktorí by mali žiadať o odpustenie, je a bolo pomenej. Dobroslav Pustaj si spomína na kruté bitky za bránami leopoldovskej väznice: "Z tých 150 bacharov mi povedal 'Prepáčte!' len jeden jediný." Po roku 1989 ani len nesklopili zrak, hrdo sa niesli popri ňom ďalej. Veď si len konali svoju prácu...
Ak by som mal pero, tak im na tie tričká napíšem veľké NE. NEodpustili sme a NEzabudneme!" počul som za sebou hlas znejúci v českom jazyku. Keď som sa otočil, zbadal som jeho nositeľa - českého hokejového reprezentanta z rokov 1947 - 1949 Augustína Bubníka. Doma som si opäť premietol film o zatknutí hokejového mužstva Postavení mimo hru, v ktorom pán Bubník spomína: "Ing. Modrý dostal 15 rokov, ja som dostal 14 rokov odňatia slobody, a tí ostatní 12 a 10 rokov. Tak keď som si uvedomil, že ja, 20-ročný chlapec, vyjdem von ako 34-ročný, že si už nikdy v živote neobujem korčule, nebudem môcť hrať hokej... to bolo pre mňa niečo strašné..." Takéto skutočnosti sa ťažko zabúdajú, odpúšťajú. Vďaka projektu Jeden svět na školách o zatknutí hokejového tímu vedia žiaci na školách v Českej republike. Kto o tom vie na Slovensku?
Hrob neznámeho politického väzňa
Leopoldovský cintorín bol pôvodne aj väzenským cintorínom, kde boli pochovávaní aj politickí väzni, ktorí v leopoldovskej väznici položili život za svoje presvedčenie. Zosnulí väzni boli pochovávaní bez kríža a bez mena, len pod väzenským číslom, pretože väzeň už viac nebol človekom, bol len číslom. V takom hrobe odpočívali aj blahoslavení mučeníci biskup Pavol Gojdič OSBM a páter Metod Trčka CSsR. / Konfederácia politických väzňov Slovenska 2010 (Nápis na tabuli)
Prázdne hroby v Leopoldove
"Ešte sa nestalo, aby hrobári pri vykopávaní jamy bacharovi nenašli i kosti väzňov, ktorí tu boli pochovávaní, kým starý väzenský cintorín koncom 60. rokov nezbagrovali," prihovoril sa mi kostolník z Leopoldova. Koľká symbolika! Väzeň a ten, kto ho strážil, v jednom hrobe.
Zdá sa, že nielen zástupcovia politických väzňov, predstavitelia cirkví, tretieho sektora, ale konečne aj politici majú záujem o odkrývanie celistvého pohľadu na dejiny. Možno sa časom pridajú aj médiá a spoločnosť. Vďaka Slovenského rozhlasu aj na Slovensku v éteri zaznievajú príbehy bývalých politických väzňov. Pri klesajúcom počte "svedkov bezprávia" vieme, že už dnes je päť minút po dvanástej. No Leopoldov 2011 dáva nádej.
František Neupauer.
Autor je predseda OZ Nenápadní hrdinovia a zamestnanec ÚPN. Prameň: Postoy.

Kladenie vencov k pamätnej tabuli pri bráne leopoldovskej väznice. 27. 8. 2011

Dlhoročný politický väzeň Dobroslav Pustaj pri príhovore pred leopoldovskou
väznicou. 27. 8. 2011
Vážení představitelé zákonodárných a jiných institucí, vážení hosté, dámy a pánové, milé sestry a bratři - příslušníci třetího odboje obou našich bratrských národů, dovolte, abych vás letos opět pozdravil jménem Konfederace politických vězňů ČR a vyjádřil poděkování organizátorům této pietní akce a všem zúčastněným. Projevujete tak svou úctu vůči těm, kteří zde v neblaze proslulé a obávané leopoldovské pevnosti, ale i na jiných místech bývalého Československa, prožili v době zločinného komunistického režimu nedobrovolně kus svého života. Mnoho z nich podlehlo tenkrát nelítostnému útlaku ze strany věznitelů nebo zemřelo později na následky věznění. Patří jim naše uznání a vděčnost za jejich statečný boj proti totalitní zvůli a poděkování za jejich oběť. Neustále si připomínejme cenu utrpení a čerpejme z ní sílu i v dnešním zápolení se současnými novými a ve velké míře z minulosti zděděnými nešvary.
Je to náš úkol! Mnozí z těch utlačovaných a ponižovaných zde ještě zůstáváme. Prožili jsme toto těžké období naší společné historie také proto, abychom neúnavně svědčili o temné minulosti bolševické totality a udrželi tak paměť národa. Abychom své zkušenosti předali následující mladé generaci a pomohli jí vyhnout se podobnému osudu, jenž byl vyměřen nám. Ve vlastním zájmu nemůžeme dopustit, aby se jakýmkoliv způsobem vrátily staré praktiky a zcestné ideje komunismu nebo rozšiřovaly nové formy zla jako např. požitkářský konzumismus, korupce a lichva, asociální politika a mravní relativismus. Zavazuje nás k tomu úcta kživotu i láska k člověku.
Může nám v tom pomoci i naše dějinná tradice a kořeny, z nichž vyrostly a mohou stále čerpat životodárnou sílu naše národy spojené pomyslným mostem Nitra - Velehrad. Již napřesrok budeme slavit tisící sté padesáté výročí příchodu jeho stavitelů. Máme velkou příležitost upevňovat a chránit jej nadále ve společném bratrském duchu i v celoevropském měřítku. Vždyť tito stavitelé - svatý Cyril a sv. Metoděj - byli prohlášeni za patrony Evropy bez ohledu na to, že jde o Evropu ne zcela sjednocenou! Dokonce máme naději, že k tomu sbližování přispěje ve dnech hlavních cyrilometodějských jubilejních oslav i přítomnost vůdčí osobnosti křesťanského světa - papeže Benedikta XVI.
Lze tedy ještě váhat před volbou: rudá hvězda, zlo a násilí či vítězný kříž, otevřená srdce a cesta vedoucí k porozumění mezi všemi lidskými bytostmi? Kéž bychom, drazí přátelé, přijali tuto druhou možnost za vlastní a kéž by se třetí odboj stal posledním nutným projevem nesouhlasu a boje proti zlu v často pohnutých dějinách našich národů!
Pro úspěšné plnění tohoto poslání, ke kterému nás zavazuje i památka zde v minulosti likvidovaných politických vězňů komunistického režimu, dodávám na závěr
Zdař Bůh!
L. Žídek, podpredseda KPV ČR)

Účastníci pietnej spomienky v areáli leopoldovskej väznice. 27. 8. 2011

Kladenie kvetov k pamätnému hrobu neznámeho politického väzňa
na leopoldovskom mestskom cintoríne.
Hostýn
Konfederácia politických väzňov ČR a pobočka Bystřice pod Hostýnom usporiadali v sobotu 3. septembra 2011 už XIX. Muklovskú púť na Svätý Hostýn, na ktorú prijali pozvanie členovia KPVS z východného Slovenska. Pietna slávnosť sa začala o 10,00 hodine pontifikálnou svätou omšou v bazilike Panny Márie Hostýnskej, ktorú celebroval opát strahovský P. Michael Josef Pojezdný Opraem. a rektor baziliky P. Jiří Šolc SJ. Bazilika Panny Márie z roku 1721 stojí na vrchole Sv. Hostýna. V jej blízkosti je krížová cesta, vytvorená architektom Dušanom Jurkovičom s rozhľadňou a symbolickým cintorínom. Tam je umiestnený aj pamätník Konfederácie politických väzňov ČR, venovaný obetiam komunistického teroru v rokoch 1948 - 1989. Slávnostné stretnutie pri pamätníku KPV ČR sa začalo slovenskou a českou hymnou. Za zvuku hudby Hradnej stráže ČR v spolupráci s Čestnou strážou Posádkového veliteľstva Praha položili kvety a vence predstavitelia českej vlády, poslanci a senátori, zástupcovia KPV ČR a delegáti KPVS. Pietnu spomienku pri pamätníku moderoval Leo Žídek. Prvého požiadal o slovo premiéra RNDr. Petra Nečasa, po ňom predniesol zdravicu Senátu PČR PhDr. Richard Svoboda, MBA predseda senátorského klubu ODS. Za Poslaneckú snemovňu PČR sa prítomným prihovoril poslanec Marek Benda a za delegáciu zo Slovenska podpredseda KPVS JUDr. Jozef Baník. Na záver odznela "večerka" Trubača hudby Hradnej stráže. Program pokračoval v Jurkovičovej sále, kde sme si pozreli výstavu "Setkání v pekle" s podnázvom "Príbehy tretieho odboja" a zúčastnili sa seminára, ktorý pripravili naši českí bratia. Moderátorkou seminára bola predsedníčka KPV ČR Naďa Kavalírová.
e.j.

Svätá omša v bazilike Panny Márie Hostýnskej, ktorá sa konala na úvod pietnej
spomienky.

Seminár v Jurkovičovej sále na Hostýne
Ivanka pri Dunaji
V pondelok 19. 9. 2011 sa v Ivanke pri Dunaji uskutočnila slávnostná sv. omša v miestnom kostole sv. Jána Krstiteľa pri príležitosti otvorenia nového akademického roka na Kolégiu Antona Neuwirtha. Slávnostnú sv. omšu celebroval trnavský arcibiskup Mons. Róbert Bezák. Omše sa zúčastnili aj rektor Trnavskej univerzity prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD a europoslankyňa MUDr. Anna Záborská, dcéra Antona Neuwirtha. Študenti sa zoznámili s obyvateľmi obce už deň predtým 18. 9. počas benefičného koncertu, ktorý sa konal v Ivanke pri Dunaji na Nám. Sv. Rozálie.
Jaroslava Kokavcová
Bratislava
Dňa 21. 9. 2011 Ústav pamäti národa navštívil kubánsky politický väzeň Alfredo Dominguez Batista Alfredo Dominguez Batista, ktorého Castrov režim odsúdil za politickú činnosť v roku 2003 na 14 rokov väzenia a z ktorých vo väzbe strávil 7 rokov, na stretnutí (21. 9. 2011) informoval predstaviteľov ÚPN o situácii politických oponentov a politických väzňov na Kube. Podrobne sa venoval prenasledovaniu a neľudskému spôsobu zaobchádzania s osobami, ktoré sa ocitli vo väzbe. Predstavitelia ÚPN hosťovi priblížili situáciu v Československu pred rokom 1989 a predstavili mu proces vzniku, úlohy a výsledky činnosti ústavu. Ústav pamäti národa ponúkol kubánskym disidentom pomoc pri spoznávaní systému a metód práce komunistickej tajnej polície na príklade československej ŠtB.
|